Kengura sivá je po kengure červenej druhý najväčší vačkovec našej planéty. Samec dorastá dĺžky cez 2 m a váži viac ako 60 kg. Samice sú o niečo menšie.
Kengury sa živia trávou, lístím a vetvičkami kerov, v suchých oblastiach púštnym rastlinstvom. Cez deň sa ukrývajú v tieni, na pastvu vychádzajú v neskorom popoludní. Novorodené mláďa meria sotva 2 cm a váži necelý gram. Je to vlastne len zárodok, ktorý sa v tele samice vyvíjal len 38 až 40 dni. Vo vaku potom svoj vývoj dokončuje po celú radu mesiacov. Samice rodia vždy len jediné mláďa, v maternici však býva v zálohe ďalší oplodený zárodok, ktorý sa po dobu kojenia prvého mláďaťa nevyvíja. Tak čelia kengury veľmi nepriaznivým podmienkam, a preto tiež samica, keď je prenasledovaná nepriateľom a naozaj v úzkych, mláďa z vaku vyhodí, aby si uľahčila útek.
Kengura sivá je považovaná za potravinového konkurenta oviec, a preto ju farmári ešte dnes bez milosti zabíjajú. Mäso sa spracováva ako krmivo pre psy a mačky. Kengura je však zviera, ktoré omnoho lepšie využíva sporú pastvu a nedevastuje rastlinstvo, takže je ekologicky omnoho vhodnejšia.
Kengury pochádzajú z Austrálie a Novej Guinei. Majú silné zadné končatiny, ktoré sú oveľa vyvinutejšie a silnejšie ako predné. Predné končatiny majú 5 prstov a používajú ich na príjem potravy, zatiaľ čo zadné nohy majú druhý a tretí prst zrastený (tzv. diprotodoncia) a slúžia na pohyb. Majú tiež dlhý, svalnatý chvost, ktorý používajú ako podperu a na rovnováhu. Oproti telu majú kengury relatívne malú hlavu a veľké uši.
Kengury sa pohybujú na dva spôsoby – keď skáču na zadných končatinách s chvostom vo vzduchu, dosahujú niektoré druhy rýchlosť až 50 km/h, pričom 1 skok napr. kengury červenej môže byť až 9 m dlhý. Okrem skákania však kengury aj chodia „po piatich“. Vtedy majú predné laby a chvost na zemi a striedavo sa posúvajú zadnými a prednými končatinami. Pri efektívnom skákaní spotrebujú veľmi málo energie, čo je v suchých klimatických podmienkach ich domoviny veľkou prednosťou. Kengury sa vedia pohybovať iba smerom vpred, cúvať ich príroda nenaučila.
Kengury sú bylinožravce. Majú viac žalúdkov, vďaka čomu dokážu stráviť aj ťažšie stráviteľné rastliny, čo im umožňuje prežiť aj v menej zarastených oblastiach.
Kengury sa vyvíjajú vo vaku, ktorý sa nachádza v bruchu samice a obsahuje 4 bradavky. Samica privedie na svet 1, maximálne 2 mláďatá v jednom vrhu. Kengury patria k zvieratám, ktoré dokážu pozastaviť vývin embrya. Mláďa vo veľkosti 2,5 až 3 cm, prechádza po narodení do vaku, kde sa prisaje na struk. Samica sa po jeho narodení môže znovu spáriť so samcom a vzniknuté embryo sa nevyvinie dovtedy, kým sa mláďa neosamostatní, prípadne neuhynie. Kengury sa rodia značne nedovyvinuté po 20 až 40 dňoch gravidity. Novorodenec strávi vo vaku prisatý k struku dva až tri mesiace. Po asi pol roku po prvýkrát opustí vak a začína objavovať svet. Osemmesačná kengura už je príliš veľká na to, aby sa vrátila do vaku, kde sa už môže nachádzať ďalšie mláďa a tak ešte z času na čas strčí hlavu do vaku a napije sa mlieka. Austrálčania nazývajú kengurčatá tiež „Joey“.
Pre austrálskych domorodcov bola kengura hlavným zdrojom potravy. Prvým Európanom, ktorý mal možnosť vidieť kengury bol v roku 1770 James Cook. Prisťahovalci sa, podobne ako domorodci, živili tiež kengurím mäsom, ktoré však malo povesť jedla pre chudobných. Dnes sa kengurie mäso začína podávať aj v európskych reštauráciách.
Prirodzené prostredie, v ktorom kengury žijú sa vplyvom človeka mení a spôsobuje čoraz väčšie ohrozenie tohto druhu. Ďalším ohrozením pre kengury v ich prirodzenom prostredí sú líšky, ktoré do Austrálie priniesli Európania. V Novej Guinei kengury netrpeli stratou prirodzeného životného prostredia až v takej miere ako v Austrálii, stromové druhy vačkovcov však trpia neúmerným rúbaním lesov.
čeľaď kengurovité (Macropodidae) Gray, 1821, Owen, 1839:
rod †Watutia Flannery 1989
rod †Dorcopsoides Woodburne, 1967
rod †Kurrabi Flannery & Archer, 1984
podčeľaď Macropodinae Gray, 1821, Thomas, 1888
...
podčeľaď †Balbarinae Flannery et al., 1982
...
podčeľaď †Sthenurinae Glauert, 1926, Raven, 192
...
Niekedy sa pod Macropodidae zaraďuje pod názvom „podčeľaď Porotinae“ aj čeľaď potkanokengurovité (Potoroidae), do ktorej sa zas v minulosti zaraďovala ďalšia čeľaď - čeľaď Hypsiprymnodontidae
Vývojový diagram
Kengurovité (Macropodidae)
├──Lagostrophus
└──N. N.
├── tzv. pralesné kengury
│ ├── Dorcopsis
│ └── Dorcopsulus
└──N. N.
├── Dendrolagus (tzv. stromové kengury [v slov. rod kengura])
└── N. N.
├── N.N.
│ ├── Petrogale (napr. valabia tmavochvostá= kengura skalná)
│ └── Thylogale
└── N.N.
├── Lagorchestes (tzv. zajacovité kengury [v slov. rod valabia])
└── N.N.
├── Setonix (napr. valabia quokka)
└── N.N.
├── Onychogalea
└── N.N.
├── Macropus (napr. kengura sivá, kengura horská [v slov. rod kengura])
└── Wallabia (napr. valabia mokraďová
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
